Opracovanie kameňa

Základný a najbežnejší spôsob povrchovej úpravy prírodného kameňa. Postupným leštením sa dosiahne zrkadlový lesk povrchu, farby sú sýte, vzor je vysoko kontrastný. Leštený povrch zvýrazní charakter prírodného kameňa. Táto povrchová úprava je najjemnejšia a najhladšia. Vďaka lešteniu sa povrchy ľahšie udržiavajú a čistia. Leštený povrch má menšie a uzavretejšie póry, vďaka čomu lepšie odpudzuje vlhkosť. Je tak vysoko odolný voči poveternostným a chemickým vplyvom.

Žula, mramor alebo vápenec, ktoré sú honované, majú matný alebo saténový povrch na rozdiel od zrkadlového lesku lešteného povrchu. Honovaný povrch je niekedy preferovaný kvôli tomu, že honovaný kameň je menej „formálny“ a na pohľad teplejší ako leštený kameň.

Proces, pri ktorom je kameň (zvyčajne žula alebo mramor) spracovaný vysokým teplom. Povrch kameňa sa stane trochu drsný. Flambovanie je taktiež najčastejší spôsob vytvorenia protišmykového povrchu pre dlažbu z prírodného kameňa. Povrch kameňa po flambovaní je drsný, protišmykový. Farba je zvyčajne bledšia (vyblednutá). Kvôli oxidácii sa zo žltých materiálov po flambovaní stanú oranžové, resp. načervenané.

Štokovaný povrch získame tak, že mechanicky alebo manuálne udierame do kameňa nástrojom s viacerými hrotmi. Táto metóda vytvára členitý povrch s odreninami a jamkami, pričom sa mení farba kameňa na svetlejšiu. Takto upravená dlažba sa stáva protišmykovou.

Kartáčovaný povrch sa získa použitím tvrdých plastov alebo kovovej kefy na povrchu kameňa. Tlakom sa odstránia mäkšie časti kameňa a vytvorí sa dojem starého kameňa s nádychom histórie.